Skoro každý človek na našej planéte, či to robí vedome alebo nie, si niekoho glorifikuje. Herci, celebrity, politici, králi, cirkevní hodnostári, všetci sú z určtitej časti glorifikovaní, napriek tomu, že sú rovnako obyčajní ľudia a občania ako ostatní smrteľníci. Toto je problematika, na ktorú som sa rozhodol poukázať. Na zhmotnenie tejto predstavy som stvárnil glorifikovaného človeka, ktorý v očiach smrteľníka mu už nie je rovný. Z jeho pohľadu je to niekto vyšsí, niekto dokonalý alebo zaujímavejší. Človek, ktorého často bezdôvodne ľudia následujú alebo počúvajú.
Prvotným návrhom bola figúra, ktorá by znázorňovala prejav glorifikovanej osoby. Osoby, ktorej sa nevyrovná žiadna ľudská bytosť. Jednoducho povedané dokonalosť sama o sebe. Uvažoval som stvárniť kyklopa, aby som zvýraznil mystičnost tej osoby. Neskôr som odvrátil zrak od tohto vizuálu a zameral sa na úplne niečo nové. Myšlienka však zostala, zmenila sa len predstava. Miesto jednej osoby som začal uvažovať o zhotovení scény. Jej obsahom malo byť viacero nedokonalých figúr prechádzajúcich po scéne a medzi nimi zakomponovaná jedna, v ich očiach dokonalá osoba. Podstavec som chcel riešiť ako súčasť sochy, aby to nebola len socha na sokli. Vhlave mi vírilo viacero návrhov. Buď použiť viaceré stĺpy, po ktorých by sa prechádzali, alebo zošikmená elipsa, po ktorej by stúpali. Nakoniec som sa rozhodol pre stĺpovu variantu. Podstavce sú v rôznych výškách ako náznak terénu alebo prekážok, pretože každý človek má iné možnosti a schopnosti pre svoj rozvoj. Postavy tak vytvárajú činnosť prispôsobenú terénu, na scéne to vidíme ako prechádzanie, sedenie alebo šplhanie, tak ako to zažíva obyčajný človek v spoločnosti. „Dokonalá postava“ sa nachádza na najvyššom stupni ako najvyššia a najdôležitejšia osobnosť. Zámerne sa prechádza ako obyčajný človek, veď nakoniec v skutočnosti ním aj je. Keďže každý človek chápe krásu individuálne, rozhodol som sa, že obyčajní ľudia budú stvárnení ako slabí, škaredí, nedokonalí bez náznaku objemu. Nedokonalé bytosti, ktoré prichádzajú a odchádzajú do neznáma. Nie je dôležité odkiaľ prichádzajú alebo kam smerujú, pretože to nie je podstatné, rovnako ako aj oni sami. Glorifikovaná postava naopak bude obyčajná postava s objemom. Obyčaná pre diváka, ktorý sa na scénu pozerá s nadhľadom a vidí, že aj glorifikovaný človek je obyčajný ako on sám. Čo sa týka materiálu som použil toaletný papier. V dnešnej dobe počas pandémie sa toaletný papier nadhodnocuje a stáva sa z neho vzácny materiál. Z predtým obyčajného materiálu sa stáva potrebný, ťažko dostupný fetiš.
Všetci ľudia na svete vidia na sebe chyby. Vidia chyby na svojich blízkych ale hlavne na tých, na ktorých im nezáleží. Ľudia stále posudzujú, odsudzujú, vymýšlajú a ubližujú ľudom na vôkol. Jednoducho sme nedokonalí a veľmi dobre to vieme. Ale ako náhle si niekoho glorifikujeme, tak prestávame na ňom vidieť chyby. A aj keby sa nejaká našla, tak ju vidieť ani nechceme. Radšej by sme zomreli ako by sme mali priznať, že sme sa v ňom zmýlili. Vidíme ho ako boha alebo bohyňu. A je jedno, kto to je. Aj najväčšieho tyrana môžeme uctievať ako boha. Aj úplne cudzieho človeka, ktorého vidíme prvý krát v živote. Sme naivní a nepoučiteľní. Aj keď sa nakoniec stane zázrak a my už pochopíme, že sme spravili chybu, vďaka tomu, že glorifikovaný prekročil hranice našej únosnosti, tak opäť príde niekto iný, komu zase uveríme.
V dnešnej dobe nám k tomu väčšinou napomáhajú prostriedky masmediálnej komunikácie, sociálne siete alebo reklamy. Učíme na školách naše mladé generácie, ako klamať svojich blízkých a nevšímať si v živote tie podstatné veci. Potom dokážu manipulovať celé národy pre osobný profit. Dokážu zlikvidovať, ale aj naopak presláviť ktoréhokoľvek človeka. Zboha spraviť nikoho a znikoho vybudovať boha. Drvivá väčšina občanov si myslí a verí tomu, že poznajú svojho spasiteľa ale neuvedomujú si, že v skutočnosti vidia len to, čo média chcú, aby videli. Milujeme a poznáme filmové alebo seriálové postavy, ktoré herci stvárňujú, ale ich skutočnú osobnosť nepoznáme. Je ťažké si uvedomiť, hlavne pre mladé generácie, že herci sú cudzí ľudia, ktorí vedia zahrať akúkoľvek predpísanú rolu, a v konečnom dôsledku aj výborne oklamať ľud. A nakoniec ich za to aj oceníme, za perfektný klam. Takisto ako politikov, takzvaných vládcov krajín, ktorým stále veríme dokola a dokola a nakoniec sme len súčasťou ich veľkej hry. Slepo ich následujeme a dúfame, že nás vedú do zeme zasľúbenej. Pritom, keď si všimnete a porovnáte našich bohov pri voľbách pred storočím a súčastnosťou, neuvidíte veľký rozdiel, ba dokonca neuvidíte nijaký vývoj. Uvidíte rovnaké sľuby a skutky.
Stále veríme a dáváme moc do rúk druhým, pretože sme slabí. Závidíme, lebo sme nenásytní a chceme vždy to, čo nemáme a nevážime si to, čo máme. Nezažívame, čo by sme chceli zažívať. Nie sme natoľko slávni a obľúbení ako by sme chceli byť. A nie sme takými, akými by sme chceli byť. A aj keby sme mohli, tak sa toho bojíme. Bojíme sa zodpovednosti. A aj keby sme sa nebáli, tak sa nám nechce. Urobí to niekto iný.
Máme to v povahe, pretože nenávidíme svoje vlastné životy. Považujeme ich za nudné. Pretože naše vzory sú z vymyslených svetov. Nedokážeme zažívať dobrodružstvá aké nám televízia či rádiá servírujú. Nedokážeme pochopiť, že herec a herecká postava je veľký rozdiel. Že politik nie je kráľ, ale zvolený občan. Je to len ilúzia, ktorú nám
podsúvajú, aby mohli lepšie ovládať naše životy a potreby. Pritom nestačí nič iné len si uvedomiť, že všetci ľudia, či sú to herci, politici, králi, cirkevní hodnostári, alebo obyčajní občania, všetci máme rovnakú hodnotu. A preto nikto nie je ani viac a ani menej dôležitý.

 

Meno autora / Name:

Róbert Ferko

Email: robert@ferko.co
Telefónne číslo / Phone number: +421 918 556 993
Instagram: https://www.instagram.com/robert_ferko/?hl=sk

 

Katedra / Department: Socha, objekt, inštalácia
Ateliér / Studio: Aj plochá socha
Ročník štúdia / Year of Study: 3.
Stupeň štúdia / Level of Study: Bc.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: doc. Ján Hoffstädter