Pandémia.
Karanténa.
Pre všetkých z nás je to nová situácia. Nevedeli sme aké to bude, ako dlho to bude trvať, ako to zvládneme. Toto sú moje spomienky na uplynulých 70 dní.

Poznáte ten pocit keď sa ráno budíte ale nedarí sa vám? Striedavo sa snažíte prebrať a znova sa ponárate do sna, pred očami sa vám mihajú obrazy ktoré v jedenej chvíli dávajú dokonalý zmysel a o sekundu neskôr si na ne už nedokážete spomenúť. Prisahali by ste, že ste oči zatvorili len na päť minút, no slnko je zrazu už vysoko na oblohe. Ale dnes nemusíte nikam ísť. Lebo nemôžete. Ani zajtra nie. Dokonca ani o týždeň. Môžte ostať spať naveky.
Takto som sa cítila. Môj život bol zrazu sen. Mala som pocit že vonku sa nachádza akýsi neviditeľný nepriateľ. Zrazu som mala strach z ľudí, bála som sa čohokoľvek dotknúť. Celé dni som presedela doma v obývačke a sledovala stanicu s dokumentárnymi seriálmi o vraždách. Vyšívala som nezmyselné vzorce, len aby som mala zamestnané ruky. Každý deň bol identický s predošlým.
A potom, ako šibnutím čarovného prútika, sa scéna zmenila. Stále som mala strach, ale už som chodila von. Chodila som sa bicyklovať- po ôsmych rokoch sa mi náhodou podarilo nájsť novú trasu vedúcu celkom opačným smerom než tá, ktorou som chodievala kedysi. Bolo to celkom ako keď sa vám na mapke v hre odomkne nové územie. Cítila som sa zázračne, ako v rozprávke, všetko bolo tak čudesne nové. Akoby sa zmenil celý svet. Všetko vyzeralo rovnako ale bolo to akési iné.
Bola som hore celú noc, každú noc. A všimla som si, že v dome oproti nám niekto svieti v kuchyni. Celú noc. Každú noc. Často som rozmýšľala, čo asi robí, že stále svieti. Potom pár nocí nesvietil a ja som sa zľakla, či sa mu náhodou niečo nestalo. Ale potom znova začal. Je to taký môj nočný kamarát.
Z obývačky som sa presťahovala späť do svojej izby. Začali ma bolieť kolená a chrbát, pretože vždy keď sedím na stoličke, musím si dať nohy pod zadok. Inak mi to je nepohodlné. Začala som sa opäť stretávať s kamarátmi a vrátila sa mi úzkosť. Dokonca som z nej ochorela. Aj to ma bolelo. Ešte stále ma to trochu bolí.

Dni sa stále zlievajú, ale keď sa sústredím, moje spomienky nie sú homogénna masa. Z určitého uhla pohľadu sa dá povedať, že som nikdy nič také zaujímavé nezažila. Konečne som mala skutočne čas byť chvíľku sama so sebou.
A ešte nikdy som nevidela toľko modrej.

 

Meno autora / Name:

Ivana Sapuová

Email: pavutek@gmail.com
Telefónne číslo / Phone number: +421 915 44 55 00
Instagram: https://www.instagram.com/_nightart/

 

Katedra / Department: Grafika a iné médiá
Ateliér / Studio: Ateliér voľnej a farebnej grafiky
Ročník štúdia / Year of Study: 3.
Stupeň štúdia / Level of Study: Bc.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: Vojtech Kolenčík, Gábor Gynes