V dnešnom svete zamorenom technológiami majú ľudia tendenciu zabúdať na svet okolo seba, pohybujú sa viac vo virtuálnom ako v reálnom priestore a zvykajú si, že za nich všetko robia počítače a stroje. Čím ďalej, tým viac prestávajú rozmýšľať a strácajú kontakt s predmetnou realitou. Ambíciou diplomovej práce je upozorniť na novovznikajúcu interdisciplinárnu oblasť, ktorá spája architektov s neurovedcami a snaží sa prinavrátiť človeka a jeho vnímanie do popredia. Neuroveda je vedný odbor schopný mapovať mozgové procesy a pochopiť, aké sú ich funkcie, čo ich stimuluje a aktivuje. Neuroarchitektúra sa ako novovznikajúca interdisciplinárna oblasť snaží implementovať poznatky neurovedcov do projektovania budov a priestorov. Konkrétne typy priestorov dokážu v mozgu podnietiť aktiváciu mechanizmov produkujúcich hormóny potrebné na vývoj emócií a pocitov. Mozog reaguje na priestor a ten naň pôsobí, vytárajú vzájomné interakcie. Neuroarchitektúra ako disciplína by mala slúžiť ako nástroj či pomôcka pri navrhovaní a poskytovať architektom nápovedy alebo vodítka, podporiť, rozvíjať a zlepšiť výsledok projektovania. Najnovšie zistenia funkcií mozgu odhalili, že priestor samotný má určitý vplyv na ľudský mozog a dokáže ho nejakým spôsobom modifikovať. Otázka je, akým spôsobom a ako veľmi.
Diplomový projekt skúma zážitkovosť a atmosferickosť architektúry, zároveň autorsky interpretuje hlavnú myšlienku neuroarchitektúry (ako by mohla architektúra svojím pôsobením na ľudí a podnietiť vznik nových nervových spojení a vyvolať zmeny v ich mozgu) a má za cieľ navrhnúť detské ihrisko – fantastický svet, ktorý je hypoteticky schopný zvýšiť synaptický rast a rozvíjať detskú myseľ. Pracuje s budovou Františkánskeho kláštora v meste Rožňava. Aditívna geometria ihriska z časti zasahuje a preteká priestorom kláštora, rozvetvuje sa v ňom. Vytvára sa kontrastný symbiotický vzťah dvoch samostaných paralelných svetov, ktorých programy sa obchádzajú, no kde tu na seba narazia a stretnú sa.
Hlavná priestorová štruktúra ihriska reaguje a odvíja sa od dejovej línie knihy od Lewisa Carrolla – Alica v krajine zázrakov. Analógiou sa vytvárajú priestorové schémy, sekvencie priestorov a zmeny mierky inšpirované dejom knihy. Literárny jazyk je pretransformovaný do architektonického. V kláštornom komplexe sa nachádza šesť unikátnych priestorov – veža, átrium, záhrada a tri vnútorné miestnosti. Každý priestor má svoj vlastný formálny aj obsahový charakter, špecifickú architektonickú reč a disponuje inou atmosférou. Po páde vo veži a prechode úzkou chodbou sa dieťa ocitne v átriu – sieni plnej dverí a otvorov. Každý otvor vedie do jedného zo šiestich špeciálnych priestorov. Prechody zo všedného do fantastického sveta sú umožnené tunelmi, ktoré sú formálne aj materiálovo odlišné a pracujú s transparentnosťou.
Celé ihrisko vytvára krajinu ponúkajúcu deťom neobyčajné a prekvapivé momenty. Prostredníctvom priestorových, materiálových a formálnych hier by mali byť detskému mozgu ponúkané nevšedné podnety a príležitosti objavovať. Projekt ponúka viacero alternatív charakterov 6 miestností a vytvára tak databázu bohatú a užívanú vo svojej komplexnosti. Zároveň ponúka pôdu na potenciálne budúce testovanie účinkov architektúry na ľudskú myseľ.

Súčasťou inštalácie diplomového projektu je fyzický interaktívny model kláštora v mierke 1:100. Model reprezentuje priestorovú schému interiéru budovy s prázdnymi otvormi. Funguje ako horizontálny prierez budovou, explodovaná axonometria v priestore. Skladá sa z dvoch nad sebou visiacich častí dovoľujúcich nahliadnuť do vnútra a zreteľnejšie tak odčítať priestorové vzťahy dvoch paralelných svetov a iných vzniknutých situácií. Ďalším prvkom inštalácie je drevený regál. Predstavuje databázu prostredí a atmosfér (menších modelov miestností), ktoré je možné do kláštora vkladať, testovať, vytvárať nimi rôzne konfigurácie a kombinácie a následne ich uložiť naspäť do poličky. Súčasťou inštalácie budú aj pôdorysy a rezy v mierke 1:100, vizualizácie interiéru a exteriéru, diagramy a grafické reprezentácie zobrazujúce proces a evolúciu rozmýšľania nad architektonickými problémami.

Keďže sú mnohé otázky vo sfére neuroarchitektúry momentálne ešte nezodpovedané, ambíciou projektu je navrhnúť, ako by mohla architektúra potenciálne podnietiť stimuláciu nervových procesov a nový synaptický rast. Domnievam sa, že vznik nových nervových spojení a ich zmeny sa dejú na základe emócií, vnemov, vtelenia, zážitkov a atmosfér v priestore. Cieľom praktickej časti diplomovej práce je vytvoriť databázu podnetných priestorov situovaných v budove Františkánskeho kláštora v Rožňave. Ihrisko, paralelný fantastický svet potenciálne schopný podnietiť vznik nových nervových spojení, v ktorom by sa mohlo pôsobenie architektúry na ľudskú myseľ v budúcnosti testovať.

ENG:

Since we live in a world contaminated by technology, we tend to forget about the life happening around us. We spend more time in virtual space instead of the real one and we are used to the fact that computers and machines can do almost everything. We are slowly forgetting to think and we are losing contact with the material world. The objective of my diploma thesis is to bring to light a relatively young interdisciplinary field of science which links architects with neuroscientists. Its aim is to focus on human beings and their perception of the built environment. Our brain is a stunning organ with a great potential in case it is stimulated correctly. The diploma project is dedicated to the investigation of experiences and atmospheres in architectural space and to the author’s individual interpretation of the neuroarchitecture’s main principle. Its aim is to design a playground – a fantastic world, a land offering exceptional and surprising situations which could potentially be able to activate and stimulate the growth of new nerve connections inside a child’s brain. It is situated in the Franciscan monastery building in a small town Rožňava and it relates to the main storyline of the book Alice in Wonderland by Lewis Carroll. It creates a contrast symbiotic relationship of two parallel worlds going around each other and overlapping at some points. Through space, material, and formal manipulations the playground should offer extraordinary impulses and opportunities to explore. The fantastic world itself represents a database of various spaces that introduce a testing ground for eventual future research of the influences both architecture and the built environment have on our mind.

 

Meno autora / Name:

Silvia Gálová

Email: silvi.galova@gmail.com

 

Katedra / Department: Katedra architektonickej tvorby
Ateliér / Studio: Ateliér A3 Studený
Ročník štúdia / Year of Study: 2.
Stupeň štúdia / Level of Study: Mgr.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: doc. Ing. Ján Studený, akad. arch.