V práci skúmam vzťahy medzi životom a smrťou. Medzi tým čo je prirodzené a neprirodzené. Čo nás oddeľuje od večnosti a večného pominutia. Zamýšľam sa nad prítomnosťou, budúcnosťou nad vlastným tieňom ako archetypom ako aj nad spoločným archetypom. Svojou prácou skúmam vesmír v sebe samom. Možno pretože nemám prostriedky letieť do vesmíru. A možno pretože to stačí. Snažím sa odhaľovať živočíšnu ríšu zvierat ktorá tam podľa mňa isto je. Hľadám potencionálne možnosti na život pre ľudí na inej planéte. Pretože mám pocit že svoje možnosti na tejto čoskoro svojím postojom vyčerpáme. Skúmam vzťahy k tieňu súčastného človeka. Inšpirujem na indiánskou ale aj gréckou mytológiou a iniciačnými rituálni. Ich vzťahu k svetlu a k tieňu. Píšem príbeh ako anotáciu k práci „Esencia večnosti“ o veľkom neexistujúcom zvierati ktoré bolo inšpirované bizónom a jeleňom. Ktoré išlo za svetlom, rovnako ako keď komár vletí v noci do ohňa, prirovnávam to k ľudstvu na tejto planéte, ktoré sa ženie za falošnými ilúziami.
Ďalšia okrajová práca ktorá vznikla „bobria hrádza“ skúma vzťahy a jednotu dvoch odlišných a zároveň rovnakých ľudských bytosti.

Anotácia:
Pretože nespoznal svoju podstatu. Chcel utiecť za svetlom. Nepoznať tmu. Chcel ujsť ďaleko. Tam kde tma je iba smiešnym zábleskom a zima iba vánok, čo sotva rozochveje hladinu jazera. Kde rastú stromy plné plodov a všade sú šťavnaté trávy. Chcel niečo viac. A všetko inak. No stratil sa. Rozplynul sa vo svetle, ktoré ho pohltilo. Ja som to zažil. Netrvalo to dlhšie ako cigareta v okne tesne po západe slnka. Zhasol ako iskra v mokrom lístí. Jeden z nekonečna skončil, a práve v týchto zemepisných šírkach. Cestou zo severu. Útekom pred sebou. Pred svojou podstatou, kde bol spätý. Ja viem. Robil ako cítil. Za to by nám nemali brať životy. Ale je to tak. Životy sa berú. Dobre si pamätám ako sa strácal v jasnom slnku na pravé poludnie. Nič som nevidel. Ale cítil ako čosi uniká. Čosi nepochopené a beztvaré. Niečo tajomné. V tomto mohutnom tele spasenej zelene vydýchlo. Ja viem že doby temna sú dlhšie tam, kde sa narodil. Ale ani tam nežijú mačky pre ktoré si myšou. Skúšali ho zastaviť mnohí, čo počuli dupot jeho kopýt naposledy. Vraveli mu: Stoj!

Šaman, čo sprevádza slnko po oblohe. Aj starý mudrc, čo točí zemeguľou mu pomôcť
nevedel. Ku sklonku života stretol sa s tieňom, čo prenasledoval ho v snoch. Keď ho uvidel za bieleho
dňa, opýtal sa iba „prečo?“; A zhasol. Ako iskra v mokrom listí. Každý deň myslím na ten okamih, keď
som ho stretol, a cítim akoby to bolo len včera.

 

Meno autora / Name:

Tomáš Bede

Email: T.bede@gmail.com
Instagram: https://www.instagram.com/tomas.bede/?hl=sk
Facebook: https://www.facebook.com/profile.php?id=100012806590885

 

Katedra / Department: Socha, Objekt, Inštalácia
Ateliér / Studio: Socha v architektúre a v 3D virtuálnom priestore
Ročník štúdia / Year of Study: 1.
Stupeň štúdia / Level of Study: Bc.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: Vedúci ateliéru: prof. Mgr. art. Patrik Kovačovský, Konzultácie: Mgr. art. Štefan Papčo ArtD.