Neohuman: Patrik Hujo
Na začiatku semestra som sa rozhodol ukončiť svoju doterajšiu líniu hľadania akéhosi problému vo svojich útrobách a telesnosti, či symboliky, ktorá sa mi nedarila podchytiť úplne podľa mojich predstáv a rozhodol som sa teda skúmať záležitosť z vonkajšieho uhľa pohľadu a to práve skrz súčasnú pokrokovú dobu smerujúcu skrz digitálne osvety typu: virtuálni influenceri, módne prehliadky, či dokonca virtuálna realita a umelá inteligencia, robotika alebo kybernetika v spojitosti s ľudským bytím a tvorením takzvanej alternatívnej syntetickej, či digitálnej dimenzie a existencie. Pri týchto témach som sa chcel oprieť najmä o filozofickú literatúru napríklad od židovského autora Heschela – Čo je človek?, poprípade Jaspersa – Šifry transcendecie. Taktiež ma veľmi v tomto smere zaujala kniha od Horsleyho – Mýtus o našej dobe a knihy, ktoré riešia technologický dopad na kultúrnu prípadne psychologickú situáciu človeka v dnešnej dobe.
V pôvodnom pláne som chcel striktne dodržať určité pravidlá mnou určené, ktoré sa týkali aj tématiky, aj počtu formátov a média. No neviem presne, či to bolo mnou samým, alebo touto globálnou situáciou, ale mnoho z plánov, ktoré som mal, sa rozpadlo. To ma však nezastavilo v mentálnych posunoch, ktorých bolo v poslednom čase mnoho a na základe toho som sa od tejto témy určitým smerom posunul trochu do iných rozmerov.
Dištančné štúdiu tohto semestra mi prinieslo mnoho sebareflexie nie len vrámci mňa ako človeka a autora s problémom sústredenosti, ale taktiež mňa ako bytosti, ktorá sa ľahko nechá rozptýliť svetom, ktorý nie je uchopiteľný a to je čiastočne jedna z vecí, ktoré ma kvázi donútili vrátiť sa vo svojej tvorbe naspäť k figúre a zmyslom, ktoré je schopná vnímať, napriek tomu, že telesnosť figúry sa vytráca. Vnímanie času a priestoru sa zmenilo v klaustrofobické prežívanie cyklického opakovania sa dní v samote v prenajatom byte, ktorý sa zmenil na ateliér. Táto skúsenosť je nejakým spôsobom naozaj veľmi obohacujúca, zaujímavá a zvláštna. Karanténne prostredie spôsobuje priestor, v ktorom sa zrazu človek ocitá v domácnosti, ateliéry a kultúrnom prostredí zároveň. Bariéry padajú a človek stráca možnosť voľného pohybu – je akoby uzavretý v kabíne, v ktorej sa istoty bežného života vytrácaju.
Moje vnútorné filozofické a spirituálne každodenné pochody v tomto období zintenzívnili. Otázky a odpovede na niečo veľmi ťažko zodpovedateľné, ktoré mi bežne behali hlavou, zrazu boli zanedbateľné. Moje telo nie je dôležité a to, čo sa v ňom odohráva sa odohráva rovnako, tak aj pred ním, či za ním. Najbližším absolútnom som ja a hneď druhým rovnako dôležitým absolútnom je všetko navôkol za pomyselnou hranicou tela a priestoru. Človek spoločne s vývinom vedomia a s myšlienkovým dozrievaním transmutuje aj po fyzickej stránke, v ktorej sa tento posun javí, ale z technologického hľadiska a to práve aj vďaka rýchlosti, ktorú biologická evolúcia už nedokáže sama o sebe prekonať. Stráca svoje telo, myseľ mu ostáva. Čistí sa od biologického, no z nenazdajky ho vymieňa za syntetické. Časom sa forma telesnosti akú dnes poznáme bude považovať už iba za akýsi artefakt po človekovi, ktorý bol ešte zraniteľný.
Meno autora / Name:
Patrik Hujo
Email: pat.hujo@gmail.com
Instagram: https://www.instagram.com/
Katedra / Department: Maliarstvo
Ateliér / Studio: Mal+by
Ročník štúdia / Year of Study: 3.
Stupeň štúdia / Level of Study: Bc.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD