Podnetom k téme bol dlhodobejší záujem a hľadanie jednotnej a nemennej definície maliarskeho diela. Aká je „správna“ forma, technika, umiestnenie, či priestor, ktorý definuje maliarske dielo? Ako vplýva na dané nahliadanie materiál a jeho použitie? Čo všetko sa vzájomne ovplyvňuje a aké podnety viedli k podobám maľby, akoju poznáme dnes? A je ju ešte vôbec možné definovať, v zmysle ohraničiť? Ak nie, čo potom spôsobuje rozdiel medzi maľbou a maliarskym dielom, na ktoré už nahliadame ako naobjekt a ako toto nahliadanie ovplyvňuje už len samotné umiestnenie diela, teda inštalácia? V praktickej časti nadväzujeme a reagujeme na dosiahnuté poznatky vo forme súboru výtvarných diel, ktoré pracujú s tradičným formátom obrazu – plátna a rámu v kontraste so syntetickou farebnosťou a materiálom, geometrickou estetikou a výraznými plochami farieb, ktoré sú zvýrazňované robustným rámom a veľkým formátom skúmajúc hranicu medzi obrazom a obrazom-objektom.
Nepokúšam sa o realistické zobrazenie skutočnosti, ikeď tá je vždy prítomná – obraz je tvorený na základe subjektívnych vnemov – fragmentov vizuálneho smogu a urbánneho prostredia, ktorá postupne minimalizujem len na farbu a textúru. Využívajúc toto prostredie poukazujem aj na rolu maľby ako komodity. Priznaním jej plošnosti a nápisu na prenájom, či na predaj imituje a estetizuje reklamné billboardy a zároveň priznáva svoju degradáciu na komoditu. Farby v nánosoch, či textúrach s čo najväčším popretím nástroja a autora využívajú lakované trblietavé povrchy, odkazujúc tiežk luxusným výrobkom a konzumnému prostrediu v spoločnosti, ale i v maľbe. Stopy stekania farby, či ťahu štetca ironizujú pohľad na maliarske dielo, v ktorom je nutne hľadaný expresný prejav autora k uznaniu jeho diela ako maliarskeho, kdežto čistá plocha stále odkazuje k strojovej výrobe a tlači, teda technikám masovej produkcie.
V obrazoch je prítomná aj práca s textom, ktorý je estetizovanou formou reklamného sloganu prítomného všade vôkol – všetko je na predaj, alebo na prenájom. Estetika a použitie hrdze tiež odkazuje k plytvaniu, zániku zbytočne budovaných priestorov, či plôch, kedy ponuka výrazne prevyšuje dopyt a tie následne chátrajú v mestskom prostredí. Text zároveň funguje ako vodiaca čiara po obraze, čo je jednou z foriem skúmania možnosti manipulácie s divákom v nahliadaní na maliarske dielo.

ENG:

The impulse for the topic was a long-term interest and the search for an uniform and unchanging definition of the painting. What is the „right“ form, technique, location, or setting, that defines a painting? How does the material and its use affect the view? What influences and stimuli led to the forms of painting as we know them today? And is it still possible to define it in the sense of delimiting it? If not, what causes the difference between a painting and an object and how does this view affect the location of the work itself – the installation? In the practical part, we respond to the knowledge in the form of artworks, that work with the traditional format of a painting – canvas stretched on a frame in contrast with synthetic color and material, geometric aesthetics and distinctive areas of color, which are highlighted by robust frame and large format exploring the border between image and image-object.
I do not try to realistically depict reality, although it is always present – the image is created on the basis of subjective perceptions – fragments of visual smog and urban environment, which I gradually minimize only to color and texture. Using this environment, I also point out the role of painting as a commodity. By acknowledging its flatness and inscription for rent or sale, it imitates and aesthetics advertising billboards and at the same time admits its degradation into a commodity. The colors in the deposits or textures with the greatest possible denial of the instrument and the author use lacquered shimmering surfaces, referring also to luxury products and the consumer environment in society, but also in painting. Traces of paint flow or brush stroke ironize the view of the painting, in which the expressive expression of the author is necessarily sought to recognize his work as a painting, while the clean surface still refers to machine production and printing – techniques of mass production.
The paintings also feature work with text, which is an aestheticized form of an advertising slogan present everywhere – everything is for sale or for rent. Aesthetics and the use of rust also refer to waste, the disappearance of unnecessarily built spaces, or areas where supply significantly exceeds demand and they subsequently decay in the urban environment. At the same time, the text functions as a guide line after the painting, which is one of the forms of exploring the possibility of manipulating the viewer in viewing the painting.

 

Meno autora / Name:

Mikaela Mia Papp

Email: 5p4m@windowslive.com
Telefónne číslo / Phone number:
Web: https://www.mikaelamiapapp.com
Instagram: https://www.instagram.com/3y3c4nd1/
Facebook: https://www.facebook.com/mikaelamiapapp/
Behance: https://www.behance.net/M2P4PP

 

Katedra / Department: maliarstvo
Ateliér / Studio: 4. ateliér
Ročník štúdia / Year of Study: 2.
Stupeň štúdia / Level of Study: Mgr.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: prof. Ivan Csudai