Rok 2020 pôsobil rovnako ako každý iný, začal oslavou nového roka. Celý svet ponorený do
tmy smeruje svoj pohľad na oblohu, pasie svoj zrak na veľkolepom predstavení pyrotechniky,
a zatajuje dych v očakávaní čo prinesie tento krát. O pár mesiacov sme sa ako ľudstvo ocitli
pred skúškou, na ktorú nik nebol pripravený. Týka sa každého jedného z nás, bez rozdielu na
rasu, pohlavie a pôvod. Na planéte Zem vypukla pandémia COVID-19. Je to smrtiaci vírus ktorý
siahol už mnohým ľudom na to najcennejšie a to je život. Po celom svete nastala panika, strach,
hystéria a pocit bezbrannosti ako ochrániť seba a svojich blížnych. Jeden zo spôsobov je domáca
karanténa, odstrihnúť sa od spoločenského života a tým minimalizovať pravdepodobnosť
nakazenia sa vírusom. Prázdne námestia a vyľudnené ulice dnes nie sú nič neobvyklé. Kladiem
si otázku čo ma viac desí, tá neprirodzená samota, alebo pripustenie možnosti nečakaného
stretnutia z neznámou osobou. Ilustračný príklad, bežná prechádzka počas venčenia psa. Krok za
krokom míňam okolitú krajinu, cestu už poznám naspamäť, tak môžem svoju pozornosť venovať
čomukoľvek čo ma napadne je to príjemný relax. V diaľke ma niečo zaujalo, čím sa viac sa k tomu
približujem a rozoznávam tvary, uvedomujem si že sa pravdepodobne jedná o ľudskú siluetu.
V momente stojím na mieste privolávam povelom psa k sebe, po vreckách hľadám ochranné
rúško aby som si ho nasadil. Môj zrak sa opäť sústredí na siluetu v diaľke, mám pocit že sa nehýbe.
Približujem sa veľmi pomaly a opatrne, neviem kto to je a ani či má na sebe rúško. Prepadla ma
panika z úplne bežnej situácie, stretnutie dvoch ľudí v prírode. Som si toho vedomý, no strachu
sa neviem zbaviť. Sme od seba pár metrov a ja si uvedomujem že sa nejedná o človeka, ale
o stratenú bundu prevesenú na okolitej faune. V zlomku sekundy bolo opäť všetko fajn, no zostala
vo mne stopa strachu ktorý som pred tým nezažil. Strach z kontaktu s človekom. Natoľko ma
to fascinovalo a zaujalo moju pozornosť, že som sa rozhodol na tejto novej skúsenosti postaviť
koncept semestrálnej práce. Je to aktuálne, úprimné a myslím že je dôležité tomu čeliť. Strach
je prekážka, ktorú treba prekonať. A prečo nie umením. Mojím ateliérom sa stáva príroda,
materiál je všade okolo mňa. Rozhodol som sa simulovať tento zážitok, vyrábam ľudské figúry
a umiestňujem ich v prírode. Kostra pozostáva z drevenej konštrukcie, následne ju obaľujem
molitanom na miestach kde potrebujem znásobiť hmotu a obaľujem do plachty. Má to evokovať
ochranu, celotelové rúško. Následne dokomentujem komunikáciu figuríny z prostredím a mnou
ktorý prichádzam do kontaktu pomocou fotografie a videa. Jedná sa o simulácie karantény
v prírode.

 

Meno autora / Name:

Mgr. Matula Daniel Dis.

Email: matuladaniel93@gmail.com
Instagram: https://www.instagram.com/dano.matula.93/

 

Katedra / Department: Katedra grafiky a iných médií
Ateliér / Studio: Ateliér voľnej grafiky
Ročník štúdia / Year of Study: 1.
Stupeň štúdia / Level of Study: Mgr.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: prof. Róbert Jančovič, akad. mal.