V umení vo verejnom priestore vieme bez problémov nájsť diela venovené slobode, asi najslávnejšia je Statue of Liberty v New Yorku. Na námestiach po celom svete sa vynímajú krásne sochárske diela vzdávajúce hold.

Ja osobne vnímam slobodu ako druhý najväčší dar po živote. Mať život, ale nemôcť zaň rozhodovať je rovnaké, ako ho vobec nemať. Ako by sloboda mala byť samozrejmosťou, tak si súčasne uvedomujem, že tou samozrejmosťou nieje. Je to naše najvyššie právo, žiť slobodne. Vážim si slobodu, lebo je krehká. Obzrieme sa za plece do minulosti a zbadáme ludí bojujúcich za slobodnú krajinu, ženy bojujúce za svoje práva a v niektorých krajiných ani nemusíme ísť do minulosti. Sloboda jednotlivca kolísa niekde medzi mierom v krajine, životom v súlade so zákonom danej krajiny a povinnosťami, ktoré človek má. Predstava, že jedna chyba za volantom mi môže zničiť slobodu na roky je strachvzbudzujúca.

Od narodenia žijem v slobode, rovnako ako generácia predomnou a všetky zamnou. Ešte ľudia, ktorí zažili minulý režim vedia, aký je rozdiel ale my to už máme v matných predstavách. Naša sloboda je pre nás takmer bezhraničná, môžem hocikam ísť, hocičo robiť, kúpiť, jesť, napísať a zdieľať medzi ľuďmi. Sloboda nám dovoluje urobiť všetko po hranice zákonov.
Avšak zábúda sa na pravidlá etické, humánne, ekologické etc.

To, že je sloboda slova, neznamená, že je správne nadávať cudzím ľuďom. Môžem jesť mäso pri každom súste, avšak to neznamená, že je správne to robiť a zakrývať si oči pred tým čo tomu predchádza. Nakupovať si môžem nonstop v rôznych cenových kategóriach a milión značiek avšak kde je tá miera a vlastne čo podporujem kúpou tohoto trička? Každé naše rozhodnutie robí stopu v tomto produkte. Som súčasťou dopytu, ktorý podporuje biznis s daným produktom a následne rozhodujem o jeho plnosti využitia. Ja rozhodujem, či produkt kúpim v plastovej fľaške v igelitovom sáčku a je plný chémie, ktorú vypustím do vody. Áno, mám slobodu a môžem to robiť každý deň do zbláznenia. Už sme zo slobody vytiahli všetky naše chtíče a začíname ju deformovať a degenerovať.

Mať slobodu a byť slobodný nesie so sebou zodpovednosť. Zodpovednosť za naše slobodné rozhodnutia. Ja osobne zodpovedám za to, čo robím a aj ked si následky možno neodnášam priamo a hneď, neznamená, že tam niesú. Som súčasťou systému, ako každý jednotlivec. V súčasnosti sa podľa mňa nachádzame v slobodnej dobe, konzumnej spoločnosti zahltenej informáciami. Je na čase zodpovedne k nej pristúpiť. Začať využívať informačné zdroje a informovať a využiť našu slobodu k napredovaniu.

Rada by som urobila dielo do verejného priestoru, ktoré sa bude venovať téme zodpovednosti. To je podľa mňa “message”, ktorú ľudia našej doby potrebujú.

Celé dielo by pozostávalo z 5 sôch, každá znázorňujúca iný symbol. Prvým objektom by bol Butterfly Effect.
Túto teóriu som si vybrala na poukázanie na fungovania zmeny. Mnohokrát som sa stretla s názorom ,,čo ja zmením ak začnem recyklovať, alebo prestanem jesť mäso?”. Každá zmena začína od jednotlivca, netušíme aký ďaleký, či silný vplyv majú naše rozhodnutia, avšak je dôležité sa nad tým zamýšľať a rozprávať. Potenciál “chrobáka v hlave” môže byť omnoho funkčnejší, než by sa mohlo zdať. Či už priame konanie, alebo otváranie diskusie môže spraviť vo svete zmenu, od uvedomenia si jednotlivca, po vyvinutie tlaku na politiku.

Ďalšie dve sa venujú konzumu pričom jedna produkcii a druhá odpadu. Tu sa zaoberám skôr ekologickým dopadom našich každodenných rozhodnutí, sme súčasťou tvorby dopytu. Ekologická zodpovednosť.

Posledné sa venujú správaniu a to medziľudskému a medzidruhovému. Vyzývam k humánnosti, k potlačeniu nenávisti, k väčšej tolerancii a zlepšeniu chovu zvierat, zastavenie zbytočného trápenia zvierat etc. Humánna zodpovednosť.

Čo sa týka formy, prvotne som sa inšpirovala estetikou detských preliezok. Konkrétne klasické kovové trubkovité farebné preliezky, ktoré sa dajú nájsť na akomkoľvek staršom ihrisku v rôznych tvaroch. Tiež ma inšpirovali objekty nachádzajúce sa na trávnatej ploche vedľa Markthalu v Rotterdame, Holandsko, urobené tiež z farebných trubiek.

Touto estetikou odkazujem na to, že práve v tomto detskom veku sa môže učiť človek zodpovednosti. Formou hry, može síce slobodne liezť, avšak stále s vedomím, že pri pochybení pravdepodobne čaká pád. Taktiež výška, kam až dokáže zájsť, je síce lákavá, avšak o to nebezpečnejšia a dlhšia je cesta dole. Sama si pamätám, ako ma tešilo liezť vysoko na preliezkach či stromoch, avšak pri zliezaní mi už nebolo všetko jedno. Opačný pohľad je tiež zaujímavý, a teda rodiča či zodpovedného za dieťa, ktorý hľadá správne hranice slobody aké dieťaťu dá a čo mu povolí. Tiež hľadá balans medzi slobodou dieťaťa a zodpovednosťou zaň.

Keďže dielo zostáva len vo forme hypotetického projektu tak som sa rozhodla ho situovať na Kollárovo námestie. Citovo sa s ním spájam vďaka tomu, že kedysi tam bývala v domoch, už teraz zbúraných moja prababka a moja babka tam vyrástla, mnohokrát mi o živote tam rozprávala. Okolo námestia chodím takmer každý deň, keďže aj ja neďaleko bývam.
Hoci atraktivita vďaka pribudnutým barom stúpla, stále zostáva prehliadané. V parku sa nenachádzajú žiadne sochy, či umelecké objekty. Zopár lavičiek a zeleň nedostatočne priťahujú ľudí k zdržaniu sa. Esteticky by sa objekty hodili aj k už nainštalovanému mestskému mobiliáru (lavičky, lampy).

 

Meno autora / Name:

Monika Sičová

Email: monikasicova94@gmail.com
Telefónne číslo / Phone number: 0902033070
Instagram: https://www.instagram.com/rabbit_in_the_head/
Facebook: https://www.facebook.com/rabbitinthehead/
Behance: https://www.behance.net/rabbitinthehead

 

Katedra / Department: Socha, objekt, inštalácia
Ateliér / Studio: Socha v 3D virtuálnom priestore a architektúre
Ročník štúdia / Year of Study: 1.
Stupeň štúdia / Level of Study: Mgr.
Vedúci pedagógovia / Lead teachers: prof. Mgr. art. Patrik Kovačovský